Maďarské štátne hudobné vydavateľstvo, právny predchodca Editio Musica Budapest, bolo založené 1 júla 1950.

Vydávanie hudobnín má však v Maďarsku hlbšie tradície. Najstaršou hudobnou vydavateľskou „značkou" bolo vydavateľstvo Rózsavölgyi a spol, ktoré začalo svoje aktivity pred 160 rokmi a bolo počas sto rokov najpoprednejším vydavateľstvom s bohatým a pestrým katalógom. Rózsavölgyi a spol. bol prvým vydavateľom Bartókových a Kodályovych diel, a aj keď obaja prešli neskôr kvôli lepšej distribúcii k zahraničným vydavateľom, zostal Rózsavölgyi a spol. v medzivojnovom období vydavateľom ďalších významných maďarských skladateľov, akými boli napr. Ernst von Dohnányi, Leo Weiner a László Lajtha.

Koncom 19. storočia vznikli ďalšie vydavateľské domy - Rozsnyai (v 1889) a Bárd (v 1893). Prvý bol aktívny najmä v oblasti hudobnej pedagogiky a kníh o hudbe (vydal Bartókove svetoznáme Pre deti), druhý pracoval tak v oblasti klasickej, ako aj populárnej hudby. Magyar Kórus, ktorý vznikol medzi vojnami, sa zas špecializoval na zborovú a čiastočne chrámovú hudbu. Vydal  Bartókove ženské zbory a diela Lajosa Bárdosa. Okrem už spomenutých vydavateľov vznikli aj vydavateľstvá sústreďujúce sa na populárnu hudbu - Nádor, Csárdás a ďalšie.

Komunistický prevrat z rokov 1948-1949 zasiahol tak spoločenský ako aj ekonomický život. Súkromné spoločnosti boli zlikvidované resp.zoštátnené. Znárodnené boli aj vyššie spomenuté vydavateľstvá. Ich nezávislé aktivity boli zastavené a ich majetok, vrátane zmlúv a povinností bol predisponovaný do jedného štátneho podniku - Štátneho hudobného vydavateľstva, založeného roku 1950. Táto nútená koncentrácia zdrojov priniesla paradoxne aj niečo pozitívneho v rozvoji hudobného vydavateľstva a ovplyvnila aj obdobie po roku 1989-1990. Štátna firma mohla začať svoje aktivity v 50-tych rokoch s pomerne širokým repertoárom a vďaka jeho rozširovaniu počas nasledujúcich dekád zostala konkurencieschopná aj napriek novým výzvam i v 90-tych rokoch.

Úlohou počiatočných 15 rokov štátneho vydavateľstva bolo zásobovanie domáceho trhu. Vznikali diela pre rýchlo sa rozvýjajúce národné hudobné vzdelávanie a knihy pre hudobníkov a milovníkov hudby, rovnako ako množstvo súdobej maďarskej hudby. Obchodné aktivity boli striktne regulované štátom, ktorý určoval i financoval vydavateľský program. Avšak týchto 15 rokov prinieslo aj pozitíva: budoval sa katalóg z diel maďarských hudobných pedagógov medzinárodného kalibru spĺňajúci neskôr exportné kritéria, vznikali pozoruhodné knižné diela, hudobné slovníky, akademické tituly, popularizačné publikácie. Tieto aktivity rozhodne prispeli k posilneniu maďarskej muzikológie. Obdobie rozkvetu knižnej produkcie pokračovalo aj v 70-tych rokoch.

Medzičasom, koncom 60-tych rokov, sa začali v Maďarsku uplatňovať nové prístupy a metódy ekonomického manažmentu. Väčší dôraz bol kladený na ekonomickú nezávislosť štátnych firiem. V oblasti štátneho hudobného vydavateľstva bolo zrejmé, že tieto úlohy nemôže saturovať domáci trh. Vývoz sa stal veľmi dôležitý. Zlúčenie malých nezávislých predvojnových vydavateľstiev sa ukázalo ako užitočné. Pedagogické publikácie vydávané od 50-tych rokov potvrdili vďaka vysokej profesionálnej odbornej i dizajnovej kvalite svoju konkurencieschopnosť a k ich uplatneniu prispeli v neposlednom rade i aktivity maďarských učiteľov hudby žijúcich v zahraničí. Štátne vydavateľstvo bolo aj z marketingových dôvodov následne premenované na Editio Musica Budapest (EMB)

Počas 70-tych a 80-tych rokov získalo EMB vedúce postavenie v rámci tzv. socialistického trhu napriek faktu, že súperilo so spoločnosťami so storočnou tradíciou akými boli napr. Edition Peters Leipzig,  ktorá bola mimochodom tiež pod štátnou kontrolou. Zároveň si EMB vybudovalo dôležité postavenie a kontakty na západnom trhu. Publikovanie kníh pokračovalo vo vysokom štandarde a intenzite, hoci prioritu získavalo publikovanie nôt.

Predovšetkým vďaka spomenutým faktom sa podarilo EMB pomerne hladko adaptovať na podmienky, ktoré vznikli po výrazných sociálnych, politických a ekonomických zmenách v Maďarsku po roku 1989-1990. Ekonomická stabilita frimy nebola ohrozená v časoch drastických zmien a kríz začiatkom 90-tych rokov, akými boli zrútenie a zánik "socialistických trhov", zvyšujúca sa inflácia, neúsnosná zadĺženosť domácich firiem a všeobecná nedostupnosť finančných zdrojov a pod. Pokiaľ udržateľnosť vydávania všeobecno-vzdelávacích publikácií vyžadovala finančnú intervenciu vlády, špecializované hudobné publikovanie pre potreby hudobnej výchovy zostalo nenarušené, bez štátnej podpory a v medziach akceptovateľných spotrebiteľských cien. Etablované kontakty so Západom zabezpečovali kontinuitu, ba dokonca nárast vývozu. Na druhej strane, cenou za stabilitu bola drastická redukcia knižnej produkcie a vydávania súčasnej maďarskej hudby.

Keď začiatkom 90-tych rokov pristúpila vláda k privatizácii štátnych firiem, bol logicky o EMB zo strany západných investorov veľký záujem. Privatizácia EMB prebehla napokon roku 1994, keď získal majoritu v EMB taliansky vydavateľ Ricordi. Neskôr prešla už spoločná firma Ricordi a EMB do rúk nemeckého Bertelsmann Group a EMB sa stala súčasťou hudobnej divízie BMG.

Roku 2006 predal Bertelsmann svoju hudobnú divíziu firme Universal Music Group a EMB sa následne stala členom Universal Music Publishing Group, súčasťou najväčšieho a najvšestrannejšieho svetového hudobného vydavateľa.

            Niekoľko faktov z 59 ročnej histórie Editio Musica Budapest: riaditeľmi spoločnosti boli László Korvin (1950-1955), Béla Tardos (1955-1966), László Eosze (1966-1967), László Sarlós (1967-1986), István Homolya (1986-2004) a Antal Boronkay (od 2005). EMB katalóg obsahuje približne 5000 živých titulov a viac ako 10 000 diel chránených autorským zákonom. EMB sa profiluje ako vydavateľstvo hudobno-pedagogických diel,  veľkých maďarských klasikov a skladateľov 20. storočia (Liszt, Bartók, Kodály, Dohnányi, Weiner, Farkas), najväčších žijúcich predstaviteľov súčasnej maďarskej hudby a pokladov zborovej tvorby, predovšetkým maďarskej zborovej tvorby 20. storočia.